Peter KRŠIAK
Cesta
fúkol vietor od severu, cítiť zvláštny chlad
niekto má chuť na neveru, iný chce mať rád
Občas sa cítim ako pes – lížem si rany
čakám, čo príde dnes a z ktorej strany
každý tu dostal jednu z ciest a kúsok mapy
jeden to berie ako test, iný sa trápi
roky nám plynú v čase do neznáma
ručičky na kompase netušia vôbec, že si tu sama
stále je toho ešte dosť, čo nosím v hlave
a blúdim svetom ako hosť, skrývam sa v dave
vkrádam sa ticho do ulíc, nesiem si viny
mal som viac čítať z učebníc, už nebudem iný
zo snehom sa vždy stratí, čo mohli sme mať spolu
a na podobnej trati zbierať šťastie, zbierať smolu
fúkol vietor od severu, cítiť zvláštny chlad
niekto má chuť na neveru, iný chce mať rád
komu osud určil cestu, márne rieši smer
neunikne šťastiu, trestu, pokušeniu pier
občas sa len tak otočím za tých, čo bolo
možno až neskôr pochopím vzdialenosť našich pólov
prečo je takto pestrý svet a toľko blata
po ktorej zo zbytočných viet stretnem svojho kata
kto sa mi neskôr dokáže priamo pozerať do očí?
až sa raz pravda ukáže a všetko sa tu na dobré otočí
fúkol vietor od severu, cítiť zvláštny chlad
niekto má chuť na neveru, iný chce mať rád
komu osud určil cestu, márne rieši smer
neunikne šťastiu, trestu, pokušeniu pier
koľko tu už bolo múdrych a kde sú ich sny
jeden deň je vždy z tých prvých, jeden posledný
14.11.2021
