Peter Kršiak
Až…
…sme tu len krátko…hľadáme šťastie, ponúkame zaručené recepty na to, ako žiť…chýba už len jedno…aby sme tak žili aspoň my…a nikomu to nevnucovali…
cesta, ktorú máme, sa raz skončí…
a asi až na jej konci si povieme, že jediné, po čom sme túžili, je spriaznená osoba…žiadne majetky a konto v banke
a preto :
až sa raz obzriem späť a začnem počítať
čo všetko mal som hneď a čo som mohol mať
povedz mi schúlená potichu v objatí
že aj tak stále mám, čo nikdy nestratím
povedz mi schúlená potichu v objatí
že v tebe stále mám, čo nikdy nestratím
je zázrak ako to s osudmi dopadá
keď z toľkých životov ten môj tvoj vyhľadal
/: viem, už mi nesvedčí nemyslieť na svoj vek
s tebou som v bezpečí, na všetko zlé si liek :/
až mi na svitaní bude raz chýbať dych
tak mi vlož do dlaní nádej pre posledných
čo bolo nestratím, to už má minulosť
krutá je práve tým, že za všetkým páli most
čo bolo nevlastním, to už má minulosť
krutá je práve tým, za všetkým páli most
krutá je práve tým…
pesničku nájdete aj na mojom CD „Zvláštna skúsenosť“
25.08.2015