Vy a tréma…
Ja a tréma?
Veď kto by nepoznal zovreté hrdlo… roztrasené ruky… spotené dlane (keby len tie)… stiahnutý žalúdok… mihanie pred očami… a ďalšie neradostné prejavy…. a kedy? …samozrejme… najčastejšie nás takéto pocity prepadnú v tých najnevhodnejších chvíľach… namiesto zdravého sebavedomia – tréma… a čo s tým? …vraj predýchať… no už ste dýchali zhlboka s úplne stiahnutým hrdlom? …to je teda výkon hodný naozajstného obdivu…
Asi je dosť zbytočné pripomínať chvíle v škole pri odpovedi alebo na skúškach… myslím, že sme si tým prešli takmer všetci… a čo pomáha mne? …pre mňa je v takýchto chvíľach dôležitá podpora a povzbudenie z tej „druhej“ strany… ak mám pred niekým trému…. ale vidím, že mi rozumie a „podrží“ ma… tréma sa postupne stratí…
Aj moji žiaci mávali pri odpovediach trému… matematika a fyzika nie sú práve tie najbeztrémovejšie predmety… ale spoločne sme trému prekonávali… a moji žiaci si postupne zvykli… že mojou úlohou nie je „nachytať ich na hruškách“… teda dokazovať im, čo všetko nevedia… ale práve naopak… ukázať im, čo všetko vedia… a niekedy sa tomu aj sami čudovali… aké vedomosti som z nich vytiahla…
Mať či nemať trému? … o tom sa rozhoduje akosi bez nás…
Na záver môj obvyklý, ale trochu upravený pozdrav… majme sa všetci stále lepšie, lepšie a lepšie… :)
Elenn
