Vy a obchodníci…
Ja a obchodníci?
Keď som si včera večer prečítala na upútavke tému dnešného dňa… netušila som, o čom budem písať… nechcem venovať pozornosť sťažnostiam… na chválenie v tejto oblasti toho veľa nie je… ale možno je to len môj pohľad…
Ale ráno po vypočutí si témy… som si spomenula na podnikanie môjho manžela… ktorý pred pár rokmi s nadšením otvoril kníhkupectvo… čítanie kníh je v našej rodine v rebríčku hodnôt naozaj vysoko… a tak množstvo kníh putovalo z kníhkupectva JOE priamo k nám domov… a keďže každý člen rodiny sa zaujíma o inú oblasť… knihy pribúdali a pribúdali… bolo ich treba aj platiť… zisky z obchodu ledva pokryli potrebné výdavky – prenájom predajne, energie, nákup kníh… a tak časť môjho učiteľského platu išla aj do pokladne kníhkupectva… zvyšok pohltila domácnosť, lebo manžel nemal z čoho prispievať… bolo to dosť zložité obdobie… pomoc od štátu sa očakávať nedala… manžel tejto činnosti venoval všetok svoj čas… doma sme ho sotva videli… prichádzal neskoro v noci… odchádzal zavčasu ráno… v obchode bolo treba oceniť knihy… čiže napísať cenovky, roztriediť knihy na regále… dať do poriadku záznamy a rôzne iné papierovačky… aj upratať bolo treba… manžel bol majiteľ firmy, nákupca, predavač, účovník, upratovač… proste chlapec pre všetko… teda okrem toho, čím mal byť predovšetkým… otec, manžel, spolumajiteľ rodinného domu a veľkej záhrady… na rodinu a práce okolo domu mu čas nezostával… finančný efekt zo zisku predajne pre rodinu bol nulový… no celkom nulový nie… občas som náš výber kníh nemusela „zatiahnuť“ z môjho učiteľského platu…
A ako to dopadlo? odpoveď vyplýva z použitia minulého času… kníkupectvo JOE zaniklo… manžel zrušil podnikanie… už nevládal čeliť tomu, čo všetko to obnášalo… mnohí z tých, čo si náš obchod obľúbili… dodnes ľutujú, že je zrušené…
Myslím si… že je veľa tých, čo s dobrou vierou a nadšením chceli ponúknuť niečo… čo ostatným pomôže, urobí radosť, ponúkne rôzne služby… ale… práve to ale v podobe „hádzania polienok“ pod nohy od našej vlády a kompetentných orgánov spôsobuje… že mnohí, čo sa odvážia s podnikaním začať… skôr, či neskôr skončia…
Obdivujem tých, čo napriek všetkému sa dali na obchodovanie… a robia všetko preto, aby sa udržali „nad vodou“… a vlastne sa im ani nečudujem… nie, že by som to schvaľovala… to určite nie… ale nečudujem sa tomu… že hľadajú nie práve tie najpoctivejšie cesty, aby sa udržali a mohli podnikať naďalej… manžel radšej skončil s podnikaním akoby si mal „pomáhať“ podvádzaním…
A čo mi vadí? Napríklad to, že sa kontroly zameriavajú oveľa viac na malé „rybičky“… na malých podnikateľov… ako na tých veľkých… kde tie úniky sú obrovské…
Žiaľ… u nás na Slovensku je to tak… toto je môj názor na danú tému…
Ešte obvyklý pozdrav a prianie… majme sa všetci stále lepšie, lepšie a lepšie… :)
Elenn
