Taký studený pondelok 08.02.2021
Dnes som mala zaujímavý „beztepelný “ zážitok… dopoludnia nám prišli vymeniť plynomer… skrinka je v plote, takže sa dal vymeniť prístupom z ulice… pán majster, ktorý to prišiel urobiť, bol sympatický… najprv mi kázal vypnúť všetky plynové spotrebiče… sporák bol vypnutý, kotol som vypla… pán majster bol šikovný, práca mu trvala len chvíľu a výmena bola hotová… podpísala som papiere a poprosila som ho, či by mi mohol zapnúť kotol… vraj majú zákaz vchádzať do domu… no vyniesť kotol na ulicu, aby ho pán majster zapol a potom ho zaniesť naspäť do pivnice (kotol, nie pána) bolo nezrealizovateľné, tak sme sa rozlúčili… moje sympatie k nemu mierne poklesli… tie jeho ku mne asi ani nestačili vzniknúť… vrátila som sa do pivnice a pozrela som sa na kotol, či sa náhodou nezapne sám, keď ho pripojím k elektrine… nezapol sa… ani náhodou… ešte dobre, že dnes nebola vonku veľká zima… manžela som upozornila, aby sa teplejšie obliekol, lebo nám kotol prestal kúriť… zavolala som „servisákovi“… vraj má toho veľa, nevie, kedy by mohol prísť a navyše tie zákazy… ochotne mi však vysvetlil, že mám jedno tlačidlo na kotli stlačiť a podržať dlhšie, tak 3-4 minúty, aby sa plyn dostal opäť do potrubia… a mám zapaľovať elektrickú iskru iným tlačidlom… a skúšať to takto, kým kotol naskočí… poďakovala som sa… zdalo sa mi pravdepodobnejšie, že si skôr ja podskočím ako kotol naskočí… v dome sa začalo ochladzovať, nuž som si obliekla teplejšie nohavice a hrubý sveter… „beztepelná“ situácia bola čoraz vážnejšia… a bolo jasné, že by kotol mal zase kúriť, aby mi bolo teplo aj inde na tele, nielen pri srdci (dôvod „prisrdcového“ tepla si ponechám ako tajomstvo)… kým bola teplota môjho tela väčšia ako snehuliakovho, presunula som sa opäť do pivnice… ako som tušila, na kotli bol počet tlačidiel väčší ako dve… ale netušila som, ktoré dve sú tie správne… myšlienku vyskúšať rôzne dvojice som odmietla hneď v zárodku… pre istotu… radšej som zavolala môjmu synáčikovi Jožkovi… na moju prosbu odpovedal, že príde… a prišiel… priniesol výbornú klobásu… vraj, keby som bola aj hladná, nielen primrznutá… o „primrznutí“ by sa dalo hovoriť z rôzneho pohľadu, ale radšej to nebudem rozoberať… zapnutie kotla trvalo môjmu synovi asi minútu… no čo už… šikovný syn sa nezaprie… len neviem, či mi ho v nemocnici po pôrode nevymenili… alebo je možné, že aj ja môžem mať takého šikovného syna? Nuž, zrejme nie je všetko len o zdedených génoch… našťastie… a našťastie aj, že sa môj dnešný „beztepelný“ zážitok premenil na príjemné chvíle v teple nášho domu
.
.
.
2015
2014
2013