Peter KRŠIAK
Nenápadná
Padáš ako padá vločka z najčistejšieho snehu
vraj, kto čaká, ten sa dočká, skúsim na tvoju nehu
možno sa mi roztopíš skôr ako príde jar
tak pred slnkom ukrývam každý kalendár
Padáš ako padá hviezda po nekonečnom nebi
povedz, že sa mi to nezdá a neplatí zas keby
nemusím sa z teba napiť, ani šatám dávať zbohom
stačí mi ťa iba zažiť, ale už za najbližším rohom
možno raz padnem v krutom boji
zistím tak náhle, čo pravda stojí
a to si žiada pád aj na kolená
kým nádej nie je navždy utopená
zatiaľ tu stojím v plnej zbroji
a len tvoj úsmev ma upokojí
možno sa stále iba zdáš, kým padáš…
Padáš ako padá kameň, čo na srdci ležal
čistá ako riečny prameň, čas, čo len tak bežal
nemusíš byť nekonečná, nech nie som ten, čo blúdi
buď vzácnou cestou do bezpečna…
krv, čo vo mne prúdi
tak si len padaj, buď ako slza
chvíľu nežná, chvíľu drzá
maj čelo hladké, aj čo sa mračí
hlavne však buď!
už aj to mi stačí…
28.12.2015
—————————————————————————
EW 28.12.2015
Chcela som poslať po padajúcich vločkách snehu
bezpodmienečnú lásku a nekonečnú nehu
každému, kto túži nežne milovať,
tým, čo chcú a vedia svoju lásku dať.
Nebo pre nás z výšin žiadne vločky neposiela,
vraj v našich myšlienkach je ich stále veľmi veľa.
Nech teda v srdciach máme vrúcnej lásky dosť,
tečúce slzy nech vysuší láskavosť.
Padajúci kameň zmenil sa na lásky prameň,
svoj strach z toho, čo by bolo, do neznáma zažeň,
na keby sa nehrá a ty to dobre vieš,
ži teda naďalej šťastne a tak ako chceš.
