Dnes sa mi rozpráva celkom dobre už po 2 hodinách… napriek tomu, čo sa stalo… a dole je aj foto…
Zamyslenie 16
Len tak… opäť u zubára…
Po dnešku to vyzerá, že mám novú záľubu – návštevy u zubára…
Minule mi pán doktor nasľuboval také veci, že po ich vypočutí mi oči vyliezali z jamôk… vyzeralo to, že začnem chodiť aj k očnej… no dnes mi stačila návšteva u zubára… za ten týždeň, čo uplynul od minulej návštevy, sa mi ďasno pod „výšivkou“ pekne zahojilo a tak som vošla do ambulancie celkom dobre naladená… obliekla som sa zeleno-šedo… ladilo to s oblečením lekára… a pri odchode z ambulancie aj s farbou mojej tváre…
Keď som sa usadila do kresla, zubár mi nožnicami prestrihol nite z minulotýždňovej „výšivky“ a povyberal ich von… normálne ich vyhodil… no teda… veď som za ne zaplatila… potom sa ma spýtal, či budeme pokračovať… poručeno Pánubohu, pomyslela som si a súhlasila som… potom som absolvovala sériu pichnutí s anestézou… po krátkej chvíli sa v rukách zubára objavili kliešte… na čele mi vyrazil pot… a tuším aj na päte… a iste aj na rôznych miestach medzi nimi, ale mláčka po mne na kresle nezostala… otvorila som ústa… zase, čo už… pán doktor sa ma pokúsil utešiť slovami, že snáď sa dnes nezlomí žiaden zub… a veru… nezlomil sa ani jeden z ďalších dvoch, ktoré opustili môj zubný porast v dolnej čeľusti… takže mám novú dvojdierku… niekto má starosti aj s jednou dierkou a ja som si dala dobrovoľne urobiť hneď dve… pri vyplachovaní úst som si všimla, že napriek minulotýždňovému nábehu stať sa šľachtičnou, moja usilovná práca v záhrade (po prvej sérii zmenšovania počtu mojich zubov), ma nevyšľachtila natoľko, aby som mala modrú krv… v umývadle sa totiž objavila opäť krv červená… ale v hojnom množstve… pán doktor sa usmial, chcela som mu opätovať úsmev… patrí sa, nie? … ale pery som mala stŕpnuté, takže z toho bola iba akási grimasa… vypľúvala som ďalej… pán doktor sa na mňa súcitne pozrel a povedal, že to zašije, aby sa krvácanie zastavilo… protestovala som rukami-nohami, dosť neúspešne som sa pokúsila aj slovne… no pochopil… čudoval sa síce, že nechcem ďalšiu „výšivku“, ale dnes som ho ušetrila úlohy krajčíra… a aj ja som ušetrila… platila som len za anestézu a za tie peniaze, čo som ušetrila za šitie, si dám vyšiť tri vreckovky ku kroju… a tie mi zostanú natrvalo… na rozdiel od zubárskych „výšiviek“… a vlastne aj niekoľkých mojich zubov…
Riešim dilemu, ktoré pomenovanie je správnejšie – migrácia alebo emigrácia mojich zubov… migrácia je zmena miesta trvalého pobytu za hranice určitej územnej jednotky a emigrácia je trvalé vysťahovanie sa na územie cudzieho štátu… zamyslite sa so mnou… niekoľko mojich zubov zmenilo trvalé miesto v mojich ústach, čiže natrvalo sa vysťahovalo za hranice môjho tela, pričom kôš na odpadky iste možno považovať za cudzie územie…
Dnešný dátum si zapíšem do kalendára ako významný deň… dobrovoľne som si dala vytrhnúť ďalšie dva zuby… a ešte niečo sa udialo… ach jaj… pre spomienku ma sestrička vyfotila v zubárskom kresle… pán doktor stál vedľa mňa, hlavou krútil nad mojím nápadom, ale trval na tom, že tampón vykúkajúci z mojich úst musím mať zaseknutý medzi zubami aj pri našom spoločnom fotografovaní… ešte dobre, že na fotke nevidno aj to, ako som sa celá chvela… pripadala som si tak akosi huspeninoidne…
Doma som si znovu do rany nakvapkala levanduľový olej… kým mi dvojdierka prestane fungovať ako fontánka vypúšťajúca krv, rozhodla som sa zamyslieť nad dnešným dopoludním a svoje postrehy zapísať… urobím aj foto-upútavku ako dôkazový materiál… potom sa budem nasvecovať biolampou… keď nie som šľachtičná, budem aspoň pani osvietená…
Nuž… majme sa všetci stále lepšie, lepšie a lepšie… nech nás neopúšťajú ani zuby a ani skutoční priatelia…:)
Lúči sa s vami
Elenn
stalo sa, foto, napísané, zverejnené, nahrávka – streda 27.04.2016
Predchádzajúca časť: Zamyslenie 15 – Len tak o mojej „výšivke“
