Zvukovú nahrávku zatiaľ nemám urobenú… pridám ju sem neskôr…
…………………………………………………………………………………………………
Zamyslenie 17
Len tak… o životných obdobiach
Môj život sa podobá ročným obdobiam, ktoré sa striedajú, či to chceme alebo nie… zbytočne si obľúbime len jedno obdobie, postupne sa vystriedajú všetky… aj v mojom živote sa deje všeličo…
Tráva, kvety a listy na stromoch na jeseň zvädnú a uschnú podobne ako môj smútok a spomienky, ktoré boleli… padajúce listy kývajú na rozlúčku… čo bolo, to bolo… kvapky dažďa všetko pokropia… aj lejak, či prietrž mračien sú fajn… aspoň ušetrím svoje slzy… použijem ich, keď sa budem smiať…
Viete, aký je rozdiel medzi slzami smútku a bolesti v porovnaní so slzami smiechu? Na pohľad možno žiadny… možno… ale tie prvé zmenšujú naše trápenie a tie druhé nám rozjasňujú deň… od istého času sa mi častejšie v očiach lesknú slzy smiechu… no občas
si aj poplačem, keď mi je smutno…
Jesenným usychaním sa smútok a bolesť scvrknú a začnú sa strácať… sú stále menšie a menšie…
Prichádza zima… pod snehovou perinou sa všetko rozpustí a stratí… aj v mojej mysli je pekne bielučko… to, čo bolelo, je preč…
a verím, že nenávratne…
Suchá tráva a listy sú hnojivom pre pôdu a prekonaná bolesť je lekciou od života, z ktorej sa mám poučiť… niekedy som sa poučila hneď, inokedy nie… preto niektoré situácie a údery prichádzali do môjho života opakovane… no konečne som to pochopila… ten druhý reaguje len tak, ako mu to dovolím… ak si vážim seba, tak si ma vážia aj iní… ak je ku mne niekto zlý a ubližuje mi, je to jeho obraz a už sa kvôli tomu netrápim… viem už, že to nie je o mne, ale o tom druhom…
A viem, že do života si priťahujeme to, na čo myslíme… prečo si teda nepriťahovať radšej to krásne a úžasné, veď takého je okolo nás veľmi veľa… len to treba vedieť uvidieť…
Pre jar je charakteristické prebúdzanie sa do nového života… tráva sa rozzelená, kvety začínajú kvitnúť, listy na kríkoch a stromoch vykúkajú z rozvíjajúcich sa púčikov…
V mojom živote sa tiež akoby rozzelená a rozkvitne… moje oči umyté slzami zrazu vidia všetko inak… nehanbím sa, že náplasťou na bolesť v mojom srdci bývajú niekedy slzy… je to vlastne dôkaz, že nie som bez citu…
Na jar sa život okolo nás, a aj v nás, rozžiari pestrými farbami… inými ako na jeseň… takými sviežimi… mením sa z kukly na motýľa… cítim sa ako motýľ lietajúci vo výškach a maznajúci sa s vetrom, ktorý ma poháňa do ďalších krásnych a úspešných dní… teším sa, že ešte stále žijem a ďakujem za každý nový deň a za všetkých, ktorí vstupujú do môjho života bez ohľadu na to, ako dlho sa v ňom zdržia… snažím sa chápať, že niekto zostane dlhšie a iný len chvíľu… a že to vôbec nezávisí od môjho priania…
Je známe, že jesenné a jarné búrky prečistia ovzdušie… a búrky v mojom živote, tie zas dávajú nový smer mojim myšlienkam…
Farby jesene sa postupne stratia v chlade zimy, ktorá sa premení najprv na vôňu jari a neskôr na teplo leta… teplo je nielen vonku, ale aj v mojom srdci a duši… svet je predsa krásny a život je taký úúúžasný… Vnímate to tiež tak?
Usmievam sa a teším sa z množstva stretnutí a zážitkov… užívam si každú-každučkú chvíľu… pomyselne objímam celý svet a svet objíma mňa… potom príde tá vytúžená chvíľa, keď sa stúlim v náručí svojej lásky… naše pery šepkajú Ľúbim ťa… veľmi ťa milujem… spečatíme to nežným bozkom… a držiac sa za ruky odídeme tam, kde kvitne láska… naša Láska… nenapodobiteľná, nežná, nádherná… krásna ako sen a skutočná, nielen letná… taká navždy… a horúca ako leto…
Ľúbim, zaslúžim si lásku a som milovaná… ďakujem za tie šťastné chvíle a podobné šťastie prajem aj všetkým ostatným… verte, ak úprimne túžime po láske, láska si nás nájde… naozaj… nájde si nás, ak ju vieme nielen prijímať, ale aj dávať… a keď ľúbime
len tak bez podmienok…
Nuž, ľúbme… tešme sa aj z maličkostí… robme to, čo nás napĺňa radosťou… užívajme si život teraz a tu… nikto z nás veru nevie, kedy nám naša „sviečka dohorí“… a keď príde po mňa Anjel smrti, nech moju poslednú myšlienku vyjadria slová:
Žila som nádherný život… ďakujem zaň… a rada sa sem vrátim zas…
Na záver moje obvyklé prianie:
Majme sa všetci stále lepšie, lepšie a lepšie…
Elenn
18.09.2017, 19.09.2017
