Zamyslenie 18 – 15.09.2019 – Len tak… o jeseni života

 

Zamyslenie 18

Len tak… o jeseni života

 

K tomuto Zamysleniu ma inšpiroval citát z internetu…

V posledných rokoch mnou stále akosi častejšie „mával“ pohľad do výkladu na vystavené parte. Kedysi dávno býval na nich uvedený vek odchádzajúcich vzdialený tomu môjmu. Postupne sú tie rozdiely stále menšie, dokonca čoraz častejšie je to nielen o rovesníkoch, ale aj o tých mladších.

Hovorí sa, že vek je len číslo. Pri pohľade na dátum narodenia v mojom Občianskom preukaze sa síce nerozplačem, ani nad ním nevzdychám, no radšej sa tam nepozerám. Veď prečo. Stačí mi pozrieť sa ráno do zrkadla. Pozerám sa na svoj obraz a rozmýšľam… Sú tie vrásky znakom staroby, starostí alebo smiechu? Mám si kúpiť účinnejší krém proti nim? Pohľad na vlasy vyvoláva otázku, či je na nich len odraz svetla alebo tie strieborné odlesky patria naozaj mojim vlasom. Šediny sú vraj znakom múdrosti. Malo by sa ma dotknúť, že ich nemám veľa? A tie, čo mám, treba zakrývať farbou? Prečo? Veď všetci starneme… Je to jediná spravodlivosť, ktorá sa týka nás všetkých bez rozdielu.

Otázky týkajúce sa môjho veku mi neboli príjemné… No, veď viete – žena… Väčšinou som dala svoj vek hádať. Odpovede sa točili okolo koncového dvojčísla roku môjho narodenia, čo ma nielen pobavilo, ale aj potešilo, pretože ten rozdiel je veľký, zhruba 15 rokov. Možno je to tým, že ak sa venujeme tomu, čo nás baví, starneme pomalšie… teda výzorom. Možno, keď ľúbime, láska nám bráni starnúť. A možno mi chceli iba zalichotiť. No a čo… dôležité je, ako sa cítim ja. A ako sa cítim? Niekedy úplne mlado, chce sa mi spievať a tancovať, svet okolo je krásny a úžasný. Priznám sa, že občas prídu chvíle, keď mi je smutno… veľmi smutno… túžim po objatí… len tak… Vtedy si uvedomím, že sa v mojom živote „zjesenieva“. Nebránim sa slzám. Veď aj jesenná príroda býva pokropená kvapkami dažďa, patrí to k nej. Niekedy moje slzy vyplavujú bolesť z tela, či duše. Ale radšej mám tie kvapôčky, ktoré mi tečú po lícach od smiechu.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo je staroba? Vrásky? Šediny? Samota? Strata ilúzií o živote? Ťažká chôdza? Choroby? Bolesti? Strácajúca sa sila a pamäť? A treba sa báť starnutia? Skrývať vrásky, šediny a „starecké“ fliačiky na rukách? Každý z nás to vidí a cíti inak… Som už stará? Záleží na veku? Snažím sa prežívať jeseň svojho života s radosťou a v kútiku srdca mám nádej, že mi bude dopriate vychutnať si aj „zimu“ môjho života…

Ten citát z internetu, ktorý som spomínala na začiatku, znie: „Nebudem sa už sťažovať, že starnem. Niektorí ľudia, žiaľ, túto šancu nedostali.“

Súhlasím… stačí sa pozrieť do výkladu na parte…

 

Nuž, majme sa všetci stále lepšie, lepšie a lepšie… a nebojme sa jesene života…

Elenn

 

15.09.2019