S kôpkosnovými ozdobami a piesňou Vaška Neckářa…
……………. doplním …………………………………
Zamyslenie 4
Len tak… o váhach a vážení
Nuž, vážení … na konci sa to číta tvrdo… poslucháči Slobodného vysielača… dnes bude moje zamyslenie o vážení … teraz sa to číta mäkko… hneď na začiatku bola taká rýchla zmena z tvrdej koncovky na mäkkú… ale neberte si z toho príklad vo všetkom… niekedy treba vydržať aj dlhšie… napríklad… keď potrebujete rozlúsknuť tvrdý oriešok… niekedy to trvá naozaj dlho… a občas nám aj chlieb stvrdne… ale o tom niekedy inokedy… ešte malá poznámka… akékoľvek iné podobnosti sú v kompetencii každého z vás…
Dnešnou témou môjho vážneho zamyslenia je váženie… a k tomu potrebujeme váhy…
Mať doma kuchynské váhy, je pre mnohých samozrejmosťou… šikovné kuchárky… ale aj tie menej šikovné… sa pri svojich cukrárskych výtvoroch bez váh nezaobídu… o tom, či som šikovná kuchárka alebo iná, sa tu rozpisovať nebudem… no aj ja mám doma kuchynské váhy… snáď nezhrdzavejú z dôvodu zriedkavého používania… keď má človek… teda ja… sladký život… manžela a deti v zahraničí… nemusí vypekať koláče ani zákusky… a keď máte ešte aj také kamošky… ktoré nielen upečú zákusky, ale vám ich aj prinesú… môžete si život ošľahačkovať aj okokosovať a očokoládovať aj bez vlastnej práce… tak ako ja… vďaka Zlatka…
Teraz mám však na mysli osobnú váhu… viete… takú, čo sa na ňu postavíte… a pri pohľade na to, čo ukazuje… spľasnete rukami a zvoláte: óóó, Bože… a potom neveriaco pozeráte na ručičku smerujúcu k číslu, ktoré vo vás vyvoláva údiv… alebo aj niečo iné…
Jeden môj známy… pozdravujem Jirku z Prahy… má osobnú váhu v byte v blízkosti vchodových dverí… ale používa ju na niečo celkom iné… každý návštevník sa hneď po príchode k nemu musí na ňu postaviť… a potom sa dozvie, ako si ho domáci pán váži… ešte dobre že tak…
Moja domáca osobná váha je zasunutá pod rohovou lavicou v kuchyni… ale asi sa pokazila… lebo od istého času začala ukazovať stále menej a menej… a tak som sa prestala vážiť… teda vážiť na váhe… inak sa vážim… napríklad aj za odvahu odvážiť sa odvážiť… na váhe… vyzerá to komplikovane… ale vysvetlím to odborne… na fyzike… na fyziku mám diplom… teda na fyzike sa váženiu hovorí zisťovanie hmotnosti… čiže „vážiť sa za to, že sa odvážim odvážiť“… znamená, že si seba vážim za odvahu zistiť svoju hmotnosť… to teda bolo… fúúú… ale teraz tomu už iste rozumiete…
Existujú aj dvojmiskové váhy… také by sa mi zišli… na jednu misku by som položila to, čo dávam iným… a na tú druhú to, čo od nich dostávam… a zvedavo by som sledovala, na ktorej miske je toho viac… dúfajúc, že je tam aspoň aká-taká rovnováha…
A ešte sú tu aj ďalšie dvojmiskové váhy… na nich je na jednej miske opäť to, čo dávam… ale na druhej to, čo mám dať… v tomto prípade pevne verím… že na tej prvej miske… je toho oveľa viac…
Na záver ešte môj pozdrav a prianie… majme sa všetci lepšie, lepšie a lepšie… :)
A zvážme… či a ako si treba vážiť vzťahy, ktoré máme… som presvedčená, že toto váženie je naozaj dôležité… a nepotrebujeme na to žiadne váhy…
Pekný deň praje
Elenn
—————————————————————————————————————–
Slobodný vysielač Kôpky snov č.169 streda 02.10.2013
Archív rádia Slobodný vysielač tu
