S kôpkosnovými ozdobami a piesňou Vaška Neckářa Kotě se má
Zamyslenie 9
Len tak… o jednom mladom kocúrikovi…
Zamyslela som sa nad svojou samotou… návštevy síce ku mne chodia a veru často… ale len do môjho Okienka snov… to je moja webová stránka… :)
Včera to však bolo inak… nečakane zazvonil telefón… vraj o chvíľu budem mať návštevu… prekvapenie…
Hovorí sa, že muži v určitom veku… nazvime ho zrelší vek… radi venujú pozornosť mladej mačičke… doteraz som však neuvažovala
o tom, či sa aj ženy v zrelšom veku rady zabavia s mladým kocúrikom… no práve včera som mala možnosť nielen zamyslieť sa nad touto otázkou, ale aj vyskúšať to na sebe…
Malé odbočenie… istým smerom posielam odkaz – poznámku, že môj zrelší vek je už možno trochu prezretý na niečo takéto, som úspešne odignorovala… :)
Pokračujem opisom včerajšku… nuž…
Po telefonáte s oznámením návštevy mladého kocúrika u mňa doma… som sa prezliekla z domáceho úboru do vhodnejšieho návštevu-vítacieho oblečenia… a keď sa ozval pri bráne zvonček, vyšla som von… s mojím návštevníkom sme sa radostne zvítali… keď sme sa videli prvýkrát… nedávno… to sme sa len pozerali na seba… ale včera to bolo iné… mladý kocúrik zo mňa takmer nespustil oči… no nečudujem sa mu… ale bližšie to tu rozoberať nebudem… priviezol ho príbuzný, ktorý nám pred svojím odchodom zaželal pekné spoločné dni… trochu ma zarazilo to množné číslo… vraj spoločné dni… mala to byť totiž len dočasná návšteva… zrejme dosť naivne som si myslela, že sa s kocúrikom trošku pobavíme a potom zase rozlúčime… no s tou dočasnosťou je to v poslednom čase v súvislosti so mnou akési nedočasné… čo už… :)
Vošli sme do domu… kocúrik sa ku mne túlil jedna radosť… ba skoro aj dve… lebo objímanie a túlenie sa mám veľmi rada… no postupne sa to začalo meniť… kebyže na viac radostí… alebo iba na jednu starosť… napríklad, čo budeme spolu robiť… no tých starostí sa ukazovalo viac… to, že sa niekto rodu mužského s radosťou ku mne túlil od prvej chvíle a stále… no dobre… to by sa… povedzme… pri troche snahy pochopiť dalo… a pozrime sa na to tak, že aj ja si zaslúžim zažiť nejaké pozitíva… a môže to byť aj niečo iné ako len písanie, či telefonovanie, no nie?
Nevedela som, čo ďalej s takým mladým kocúrikom túliacim sa ku mne a radšej som navrhla malý výlet… predpokladala som, že čistý vzduch prečistí aj moje myšlienky… no najprv som zaviedla svojho kocúrika do kúpeľne… len tak potichu sa priznám, že som ho zvábila do vane, aby mi neušiel… hovorí sa, že v určitej situácii pomôže studená sprcha… ale ja som svojho kocúrika ničím takým trápiť nechcela… a tak som sa s ním vo vani trochu pomaznala… kým môj kocúrik prekvapene na mňa vyvaľoval očká… rýchlo som sa vzdialila… chcela som si vybrať niečo vhodnejšie na prechádzku… no len-len čo som sa stihla obliecť, môj návštevník stál v izbe pri mne… podarilo sa mi presvedčiť ho… že sa pôjdeme poprechádzať… a to skôr, než sa udeje čokoľvek nepredvídané… aj keď možno očakávané… najmä zo strany tých, čo moje rozprávanie čítajú alebo počúvajú… vydržte…
Išli sme do blízkeho parku… ľudia, ktorých sme cestou stretávali, sa na nás usmievali… teda, priznám sa, že tie ich úsmevy patrili viac môjmu spoločníkovi ako mne… ale on naozaj vyzerá dobre a milo… čo už… mladosť je mladosť… tú telesnú vidieť na prvý pohľad… tú duševnú (akože moju) treba vedieť precítiť… :)
Večer sme sa spolu s mladým… tak trochu už mojím kocúrikom… ku mne domov nevrátili… potrebovala som čas na rozmyslenie… v noci som si v posteli k sebe pritúlila vankúšik… bolo to oveľa jednoduchšie a bezpečnejšie…
Ráno po prebudení som sa zamyslela… život s mladým kocúrikom, či s takým v zrelom vekom alebo dokonca so starým kocúriskom… by bol určite zložitejší ako byť sama… ak si vyberiem nové spolužitie… možno vznikne aj nová relácia s názvom Žije so mnou alebo Žijem s ním, prípadne Žijeme spolu… ale to by bolo len o nás dvoch… aj keď som presvedčená, že by bolo o čom hovoriť…
Zamyslela som teda celkom vážne… naladila som sa pozitívne… zdôrazňujem – pozitívne… ale napriek tomu neviem, či bude viac pozitívne mať doma mladého kocúrika a venovať sa mu v nastávajúcich dňoch… alebo zostať sama a nielen dočasne… a venovať sa naďalej nahrávaniu podkladov pre moje už takmer klasické utorkové relácie Žijú medzi nami a Zaspievaj si ľudovku… práve pripravujem jubilejnú 50-tu časť… :)
Už viem… už som sa rozhodla… radšej zostanem sama… žiadna nová relácia nebude… možno len nové zamyslenie… jasná vec… bude to o niekom alebo niečom úúúplne inom…
A ešte niečo… vraj trojfarebné mačiatka prinášajú šťastie… aj môj… aj keď len dočasne môj… kocúrik bol pekný trojfarebný… malý, hravý, prítulný… ale ja nie som chovateľka žiadnych zvierat… mám len jašteričky na skalke a vtáčiky v záhrade… a tak malý trojfarebný štvornohý kocúrik zostal u svojich pôvodných majiteľov… a ja si svoje šťastie pritiahnem do života inak… čo už… :)
Lúčim sa svojím zvyčajným prianím pre nás… majme sa všetci stále lepšie, lepšie a lepšie… :)
A buďme šťastní s tými, ktorí majú miesto v našich srdciach…
Pekný deň praje
Elenn
——————————————————————————————————————————
Slobodný vysielač Kôpky snov č.354 utorok 15.07.2014 po odhlásení času 8:38
Archív rádia Slobodný vysielač tu
